Prepustenie trojice mladíkov a ich následné zadržanie za výtržníctvo v prešovskej MHD nie je prvý takýto prípad pochybenia polície. Omnoho mediálne známejší a drsnejší je ale ten z Nitry minulého roku. Ono teda stal sa už rok predtým, ale do médií sa nešťastne dostal až po niekoľkých mesiacoch od činu uverejnením videa bitky spred baru Mariatchi v Nitre. Aj vtedy došlo k pochybeniu polície a prokuratúry a aj vtedy sa zatýkalo dodatočne dokonca so 4-mesačným odstupom, ale zázračne hneď na druhý deň po prevalení kauzy keď slovenská verejnosť uvidela brutálny zásah z bezpečnostnej kamery vo viacerých médiách. Aj vtedy sa musel do prípadu vložiť sám generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Najviac ma zaujal spoločný menovateľ oboch prípadov a to samotná medializácia. Vyzerá to tak, že najväčší problém skopať ležiaceho človeka je vtedy ak Vás pri tom niekto natočí na video. Nie, nehovorím tu o videu ako o dôkaze trestného činu. Na to aby sme sa dostatočne zhrozili nad násilím nestačí, že niekto má v lekárskej správe zlomené rebrá alebo otras mozgu. Musíme niekoho na vlastné oči na videu vidieť ako kope do obete na zemi. Musíme vidieť tú jeho bezmocnosť ako sa bráni prevahe útočníkov. To vyvolá oveľa väčšiu emóciu ako samotné zranenie. Vyvolá ju nielen u nás čo ten útok odsúdime v tvrdom komentári na Facebooku, ale viditeľne dokáže zmeniť aj postup policajta, prokurátora a pravdepodobne ovplyvní neskôr aj sudcu pri vynesení rozsudku.
Budem sa síce opakovať ako v predošlom blogu, ale čo keby v Nitre nemali bezpečnostnú kameru na ulici? Čo ak by mladíci v Prešove počkali s bitkou až keď ten pán vystúpi z trolejbusu a podali si ho niekde v tmavom podchode? Ako by tie prípady skončili? Takže vážení, odteraz nezabudnite svoje mobily mať stále nabité a pripravené natočiť na video to násilie okolo nás a smelo ho zdieľajte a uvidíte čo dokážu urobiť emócie ľudí z bežného násilia, ktoré sa denne odohráva okolo nás.
Kauza Mariatchi v skratke:
Tresty v kauze Mariatchi:
Foto: Pravda.sk