Winnetou

Už pár mesiacov neprispievam na blogy Pravdy. Moja „terapia“ písaním sa skončila. Aj sa to tu trochu celé zvrhlo. Skončil som na blogu číslo 99. Dnes je však ideálna možnosť zaokrúhliť to na 100. a mám na to pár dôvodov. Drvivá väčšina blogov sa týkala práce našej polície s ktorou mám za posledné roky už bohaté reálne skúsenosti a podarilo sami aj osobne stretnúť s ministrom Kaliňákom. Musím sa pridať k matke zavraždenej Martiny – rovnako nedôverujem ministrovi a ani prezidentovi PZ Gašparovi a ich výmena by našej polícii iba prospela – čím skôr to bude tým lepšie, lebo už včera bolo neskoro.  Skúsim to vysvetliť na 3. prípadoch práce polície, ktoré som osobne zažil:

1. Prípad internetovej podvodníčky 2011

Prvýkrát som sa stretol s prácou našej polície v roku 2011. Na portáli Mimiaukcie som „vydražil“ notebook od istej Zuzany z Prievidze. Poslal som je peniaze na účet a ako tušíte, doteraz mi neprišiel. Mal som šťastie, po viacerých vyhrážkach cez sms mi Zuzana peniaze asi po mesiaci vrátila. Trestné zoznámenie som síce nepodal, ale zhromaždil som množstvo informácií o ďalších podobne podvedených. Zistil som ďalšie telefónne čísla a bankové účty pod ktorými klamala Zuzana na iných portáloch. Tieto informácie aj s kontaktami na ďalších podvedených som poslal na okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi 24. 11. 2012. Neskôr som do Prievidze volal a zisťoval ako pokročili v prípade – volal mi späť nejaký podráždený policajt s tým, že prípad riešia a či mi takáto odpoveď postačuje!  Stačila, už som im nevolal – ten jeho tón mi stačil. Polícia teda „vyšetrovala“ a podvedených ľudí pribúdalo….

12. 2. 2017 teda po 5 rokoch som si prečítal na webe túto správu TASR: Dovedna šesť rokov strávi vo väzení 33-ročná Zuzana Schwarcová z Prievidze za internetové podvody, ktorými poškodila 650 ľudí. Rozhodol o tom tento týždeň Okresný súd (OS) v Prievidzi, ktorý obvinenej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri roky. Za časť skutkov už bola na trojročný nepodmienečný trest odňatia slobody právoplatne odsúdená v decembri 2016, informoval TASR hovorca súdov v Trenčianskom kraji Roman Tarabus. „Žena na základe podvodných inzerátov pod zámienkou predaja mobilných telefónov a notebookov rôznych značiek za výhodné ceny vylákala v rokoch 2010 až 2013 a v roku 2016 od poškodených ako zálohy za tovar rôzne sumy v celkovej výške 48.580 eur,“ uviedol Tarabus. Inzeráty podľa neho zverejňovala na portáloch bazos.sk, aukcie.sk, aukro.sk a onetwosold.sk, pričom využívala na komunikáciu rôzne emailové adresy, rôzne telefónne čísla a peniaze jej poškodení zasielali na účty vo viacerých bankách aj poštovými poukazmi. Navyše Okresný súd v Prievidzi sa zaoberá ešte jednou obžalobou pre pokračovací zločin podvodu, v tejto trestnej veci figuruje ďalších 22 poškodených a je teda možné, že Zuzane sa trest ešte zvýši!

Čo robila polícia a príslušné orgány viac ako 5 rokov kým podvodníčka oklamala viac ako 650 ľudí?

2. Prípad volebnej korupcie 2014

Druhý raz bol môj kontakt s políciou už osobný. V roku 2014 som spoznal prácu polície a dokonca jej elitných kriminalistov z NAKA na vlastnej koži. Po inzeráte na Bazoši na „predaj volebného hlasu“ tesne pred prezidentskými voľbami 2014 som si vyskúšal celý proces práce polície od vypočúvania, cez domovú prehliadku, obvinenie z trestného činu až po obžalobu na Špecializovanom súde. Po roku a pol vyšetrovania celá kauza skončila v lete 2015 zastavením trestného stíhania Najvyšším súdom Slovenskej republiky. V tomto prípade šli po mne policajti ako „po údenom“ a príkladne tu spolupracovala aj špeciálna prokuratúra. Na tomto príklade orgány činne v trestnom konaní ukázali, že keď sa chce tak vedia pracovať príkladne. Teda až na ten záver, ktorý hovorí, že viac ako rok vyšetrovali skutok, ktorý nebol ani trestný čin ani priestupok.

3. Prípad audiotexové súťaže 2015

Tretí raz som v októbri 2015 podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru s podozrením, že audiotexové televízne súťaže sú podvod. Dlhé roky nám televízie servírovali pochybné súťaže a o tisíce Eur, kde bolo jasné že ide o podvod. Diváci sa sťažovali, písali sa podnety na políciu a roky sa nič nedialo. Ja som tie relácie začal každý deň nahrávať a zistil som, že ide o podozrivý model hry, ktorý funguje podľa určitého scenára a nie je možné, aby šlo o náhodne volania a náhodné výhry. Za výdatnej pomoci novinárov z rôznych médií sa podarilo vytvoriť tlak aj na Radu pre televízne vysielanie, ktorá udelila viacerých televíziám historické pokuty 30.000€ pre TV 8, 60.000€ pre TV Markíza. (Markíza už za tieto súťaže dostala 16.000€ pokutu v roku 2013 a 12.000€ pokutu v roku 2012.) Dnes už takúto súťaž v televízii na Slovensku nenájdete. Nie je to však vďaka našej polícii – policajná expertíza totiž zistila, že nič podozrivé sa nestalo teda ako sa hovorí skutok sa nestal!

Práve posledný prípad mi pripomína častý problém tohto štátu pri objasňovaní závažných káuz, keď celé Slovensko vie, že ide o podvod, alebo zlodejinu, vedia to aj novinári, ktorí na to upozorňujú, ale polícia je hluchá alebo slepá. Hluchá a slepá bola aj v prípadoch, ktoré mesiace sledoval novinár Kuciak! Ak by polícia a príslušné orgány štátu robili svoju prácu poriadne, tak by Kuciak mohol písať akurát tak o krádežiach automobilov.  

Preto si myslím, že najlepší minister vnútra v celej galaxii by mal sadnúť na motorku a nasledovať svojho kamaráta Počiatka. 

Moja fotka s bývalým ministrom vnútra